Kniha: CHCETE BÝVAŤ BEZPEČNE?

Ochrana pred bleskom

Bleskozvodom musia byť chránené všetky budovy, ktoré slúžia ako verejné zhromaždiská ľudí. Ďalej musia byť chránené budovy, v ktorých je uložený značný majetok, budovy stojace osamote na vyvýšených miestach a budovy historicky alebo kultúrne cenné. Pri rodinných domoch neplatí striktná povinnosť zriadiť bleskozvod, rozhodnutie je len na vás. V rodinných domoch, kde sa toto zariadenie neinštaluje, by mala byť vypracovaná analýza rizika ohrozenia domu zásahom blesku podľa miestnych podmienok.
Každé bleskozvodové zariadenie pozostáva z troch hlavných častí – zachytávača bleskov, zvodu a uzemnenia. Zachytávače ukončujú žeravú časť bleskového výboja nad chráneným objektom, a tým likvidujú nebezpečenstvo požiaru od blesku, zachytávajú blesk. Sú tvorené tyčami, kovovými sieťami. Spojenia a zvody v podobe kovového drôtu alebo kábla tvoria vodivé spojenie medzi zachytávačmi a uzemnením. Uzemňovače zabezpečujú prechod blesku (výboja) do zeme. Uzemňovač je vlastne kovová doska predpísaných rozmerov zakopaná do zeme v definovanej hĺbke alebo pripojenie na kovové vedenia trvale umiestnené pod zemou.
Od 1. 11. 2006 platí u nás nová norma STN EN 62305 Ochrana pred bleskom, ktorá nahradila staré normy STN 34 13 90 a STN 34 13 91. Nová norma rieši problém komplexne – spoľahlivá ochrana z jej pohľadu znamená vybudovanie nielen bleskozvodu, ale celého funkčného systému.

Bleskozvod
Toto zariadenie funguje vďaka faktu, že skôr ako blesk udrie, vytvára mnoho malých predbežných výbojov, a tak vzniká vodivý kanál medzi mrakom a zemou. Výboje vychádzajú súčasne z mraku i zo zeme a elektrický náboj sa sústreďuje na vyvýšených miestach. Keď je na takomto vyvýšenom mieste umiestnená vodivá a uzemnená tyč bleskozvodu, možno ňou odviesť energiu výboja do zeme. Takýmto spôsobom sa vytvára umelá vodivá cesta, po ktorej schádza bleskový výboj. Aby ste mali istotu, že táto cesta bude skutočne fungovať a ochráni pred škodlivým zásahom blesku, je potrebné dať technicky bezchybný bleskozvod vybudovať odborníkom a udržiavať ho v dobrom stave.
Zachytávač je časť bleskozvodového zariadenia, ktorá zachytáva blesk. Môže ním byť železná tyč, rúrka alebo hocijaká iná kovová konštrukcia, ktorá prevyšuje okolie alebo vyčnieva nad strechou alebo budovou. Zachytávače blesku sa volia podľa typu strechy. Na sedlových strechách sa využíva hrebeňová sústava tvorená záchytným vedením na hrebeni strechy. Na rozsiahlejšie a nižšie budovy s plochou strechou je vhodná mrežová sústava tvorená sieťou zberných vedení, ktoré sú v mieste križovania spojené. Tyčový zachytávač je tvorený zbernou tyčou umiestenou na mieste pravdepodobného zásahu bleskom. Ochranný priestor vytvára kužeľ s vrcholovým uhlom alfa. Používa sa na stanových strechách, komínoch a stožiaroch. Podľa STN EN 62305-3 sa ochranný uhol stanovuje pre každý objekt osobitne výpočtom. Odporúča sa pre stavby jednoduchšieho geometrického tvaru, menšie časti väčších budov. Objekt sa považuje za chránený vtedy, ak celý jeho objem leží vnútri mysleného kužeľa. Zachytávače sa prednostne umiestňujú na rohoch objektov, hranách, exponovaných miestach alebo vrchných častiach fasád.
Ďalšou súčasťou bleskozvodu sú zvody, ktoré bleskový prúd zachytený zbernou sústavou odvádzajú do zeme, aby pritom nedošlo k poškodeniu objektu. Pri návrhu usporiadania zvodov treba dodržiavať niekoľko princípov, napríklad odviesť bleskový prúd niekoľkými paralelnými vetvami, obmedziť dĺžku týchto vetiev na minimum.
Pri inštalovaní zvodov je vždy nutné dodržať predpísané vzdialenosti od podkladového materiálu a súčasne aj vzdialenosť nosných držiakov zvodu. Zvody majú byť rovnomerne rozložené po obvode chránenej budovy, samozrejme, s ohľadom na architektonické požiadavky a technické možnosti. Ak je to možné, zvody majú byť inštalované na každom dôležitom rohu budovy. Ďalšie zvody sa umiestňujú tak, aby boli čo najďalej od dverí a okien, neprechádzali balkónom, lodžiou a výťahovou šachtou. Nemali by byť ani na strane vonkajšieho silového vedenia a čo najďalej od kovových predmetov nepripojených k bleskozvodnej sústave. Do výšky 1,6 m nad zemou musí byť zvod bleskozvodu chránený pred poškodením ochranným uholníkom.
V posledných rokoch sa vedú diskusie o účinnosti takzvaných aktívnych bleskozvodov. Existuje veľa argumentov za i proti. Ich používanie u nás je rozšírené, a takmer každá väčšia novostavba či rekonštruovaná budova sa nimi vybavuje. Najmä stavby s rozsiahlou a členitou strechou či pamiatkovo chránené objekty majú pri inštalácii bleskozvodu problém s veľkým množstvom vodičov a zvodov. Preto sa začali bežné zariadenia nahrádzať bleskozvodmi so zachytávačmi s včasnou emisiou výboja. Ich funkcia je od klasických bleskozvodov odlišná a ich „aktívnosť“ vychádza z predpokladu, že v predstihu pred úderom blesku vytvoria bezpečnejší ochranný priestor. Pomocou elektronického zariadenia skrytého vo vnútri hlavice emitujú tesne pred úderom blesku pulzujúci signál v presne určenej frekvencii a amplitúde. Takýto efekt zväčší ochranný priestor aktívneho bleskozvodu až na priemer niekoľko stoviek metrov. Na rozsiahlej stavbe tak môžu byť namiesto množstva klasických bleskozvodov len jeden či dva aktívne.

Uzemnenie
Bezpečnosť celého bleskozvodného zariadenia závisí predovšetkým od uzemňovacieho zariadenia, a to predovšetkým od odporu uzemňovacej elektródy. Uzemňovače sú všetky vodivé predmety – drôty, pásy, tyče, dosky, ktoré sú v priamom styku s pôdou a slúžia na rozptýlenie zvedeného náboja blesku v zemi. Pri správnom uzemnení má rozhodujúci význam odpor pôdy okolo uzemňovača. Na uzemnenie sú najvhodnejšie ílovité pôdy a najmenej vyhovuje piesok alebo skala. Uzemňovače sa ukladajú 0,5 m až 1 m pod povrch zeme. Ak ich je viac, vzdialenosť medzi nimi je asi 3 m. Umiestňujú sa tak, aby boli čo najďalej od vchodov do budovy aj od cudzích vodivých častí nachádzajúcich sa v pôde. Optimálne je navrhnúť spoločné uzemnenie bleskozvodu, silnoprúdovej inštalácie a telekomunikačných zariadení v jednej uzemňovacej sústave. V takomto prípade treba zohľadniť najprísnejšie požiadavky zo všetkých troch oblastí.
Potrebné sú pravidelné revízie celého systému kompletne od strešných vodičov cez zvody výboja, ich kotvenia až po uzemňovaciu časť. Pravidelné revízie by mali byť každých päť rokov a tiež v prípade, že došlo k zásahu bleskom, je nutná kontrola funkčnosti bleskozvodu. Aj rekonštrukčné práce na streche a fasáde, napríklad výmena krytiny, zateplenie fasády, by mohli ohroziť funkčnosť bleskozvodu, a treba tiež urobiť revíziu.

Ochrana domu je potrebná aj zvnútra
Pre komplexnú bezpečnosť pred rizikami, ktoré prináša zásah bleskom, nestačí len funkčný bleskozvod. Ten síce zabráni poškodeniu stavby, silný elektrický výboj však môže ohroziť elektrinu v dome. Na zabezpečenie vnútorných častí budovy, ako aj jej užívateľov, slúži takzvaná vnútorná ochrana objektu. Jej úlohou je vyrovnanie potenciálov vo vnútri budovy. Pri údere blesku dochádza k vznikom prepätí – krátkodobých vysokonapäťových špičiek. Toto napätie niekoľkonásobne prekračuje prípustné hranice napätia, ktoré je spotrebič schopný zvládnuť. Na vnútornú ochranu pred bleskom a prepätím slúžia prepäťové ochrany, ktorých úlohou je znížiť veľkosť prepätia na takú úroveň, ktorá už elektrickým spotrebičom neuškodí. Delia sa do niekoľkých stupňov a ich inštalácia sa rieši kaskádovito. To znamená, že na začiatku celého systému je prepäťová ochrana, ktorá tlmí najväčšie prepätia a zníži úroveň tohto prepätia na úroveň vhodnú pre ďalší stupeň. Tak to pokračuje, až kým výstupné napätie z prepäťovej ochrany nie je vhodné pre koncový spotrebič. S riešením komplexnej ochrany pred prepätím počítajte už pri projektovaní domu a prenechajte to na odborníkov.
Zložitejšie je riešenie ochrany, ak bývate v byte – na inštaláciu niečoho do hlavného či podružného rozvádzača je potrebné povolenie, ak sa však nájomníci vedia dohodnúť, je možné komplexnú ochranu vyriešiť. Jedným z riešení, ktorá sa hodí do bytu, keď komplexná ochrana nie je možná, je inštalácia len posledného stupňa, prepäťovej ochrany triedy D. Takúto ochranu si môžete zakúpiť priamo integrovanú do zásuvky, alebo ako predlžovací prívod s integrovanou ochranou. Zvyčajne má aj vstupy a výstupy na anténu a na telefónnu prípojku. Koncová ochrana bez predchádzajúcich stupňov však nezaručuje ochranu. V tom najlepšom prípade dôjde len k odpojeniu spotrebiča od siete a odpojí spotrebič od napätia, v horšom prípade sa ochrana poškodí a je potrebné ju vymeniť a v tom najhoršom prípade jednoducho ochrana nepomôže a poškodí sa koncové zariadenie. Preto je lepšie drahšie zariadenia poistiť a počas silnej búrky radšej všetky elektrospotrebiče odpojiť zo siete.